Život Prešova
online
online
Pred 130 rokmi sa narodila prvá profesorka medicíny v ČSR
14.12.2023 Celý región
Žamberk/Bratislava
14. decembra (TASR) - Od roku 1919 pôsobila na Slovensku, kde sa
výrazne zaslúžila o rozvoj ftizeológie – diagnostiky, prevencie a liečby
tuberkulózy. Bola prvou ženou - lekárkou v medzivojnovom Československu
s titulom univerzitnej profesorky.
Od narodenia Boženy Kuklovej-Štúrovej, ktorá zastávala aj funkciu hlavného ftizeológa pre Slovensko, uplynie vo štvrtok 14. decembra 130 rokov.
Božena Kuklová-Štúrová sa narodila 14. decembra 1893 v českom Žamberku. Po skončení základnej školy v rodnom meste navštevovala dievčenské lýceum (1904 – 1910) a gymnázium v Hradci Králové (1910 – 1912). Medicínu študovala v rokoch 1912 – 1918 na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Ešte počas štúdia v januári 1918 nastúpila ako pomocná lekárska sila na 1. české interné oddelenie Všeobecnej nemocnice v Prahe.
Po vzniku Československej republiky pokračovala na 1. internej klinike Všeobecnej nemocnice v Prahe, ale v roku 1919 odišla pracovať na Kliniku vnútorných chorôb Československej štátnej nemocnice v Bratislave a pôsobila vo funkcii prvej asistentky profesora Kristiána Hynka.
Špecializovala sa na oblasť infekčných chorôb s dôrazom na tuberkulózu. Ostať natrvalo v Bratislave sa rozhodla nielen pre pracovné príležitosti, ale aj preto, lebo v roku 1930 sa vydala za docenta, neskôr profesora filozofie Svätopluka Štúra.
V rokoch 1922 - 1924 bola na študijnom pobyte v Calmettovom dispenzári, neskôr v Pasteurovom ústave v Paríži, kde absolvovala štvormesačný kurz mikrobiologickej techniky a pracovala aj v laboratóriách Dr. Legrouxa. Po návrate na Slovensko zriadila v Bratislave laboratórium klinickej mikrobiológie. Pri ďalšej študijnej ceste navštívila Kochov bakteriologický ústav v Berlíne a špecializované nemocnice v Londýne, Amsterdame a protituberkulózne zariadenia v Dánsku, Nórsku a vo Švédsku.
V roku 1928 sa stala prvou ženou – docentkou na lekárskej fakulte v Československu. Neskôr dosiahla ďalšie prvenstvo, keď sa v roku 1934 stala aj prvou ženou v Československu, ktorá získala titul profesorky medicíny.
V roku 1940 Boženu Štúrovú-Kuklovú Ministerstvo školstva a národnej osvety v Bratislave z dôvodu príslušnosti k českej národnosti prepustili zo zamestnania, ale ostala na Slovensku a vykonávala súkromnú prax v protituberkulóznej poradni. Na Lekársku fakultu vtedajšej Slovenskej univerzity v Bratislave sa vrátila v roku 1946.
Počas svojej kariéry sa významne podieľala na budovaní slovenského zdravotníctva, výchove lekárov-špecialistov a zohrala dôležitú úlohu aj v boji proti tuberkulóze na Slovensku. Publikovala viac ako 60 vedeckých štúdií v domácich i zahraničných odborných časopisoch a tiež vysokoškolské učebné texty.
Bola hlavnou ftiziologičkou pre Slovensko, členkou komisie pre výskum TBC v Československu, organizovala osvetovú prácu proti tejto zhubnej a vtedy ešte rozšírenej chorobe. V roku 1961 odišla do dôchodku.
Profesorka Božena Kuklová-Štúrová zomrela 14. apríla 1977 v Bratislave. V roku 1992 jej udelili Rad T. G. Masaryka III. triedy in memoriam.
Od narodenia Boženy Kuklovej-Štúrovej, ktorá zastávala aj funkciu hlavného ftizeológa pre Slovensko, uplynie vo štvrtok 14. decembra 130 rokov.
Božena Kuklová-Štúrová sa narodila 14. decembra 1893 v českom Žamberku. Po skončení základnej školy v rodnom meste navštevovala dievčenské lýceum (1904 – 1910) a gymnázium v Hradci Králové (1910 – 1912). Medicínu študovala v rokoch 1912 – 1918 na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Ešte počas štúdia v januári 1918 nastúpila ako pomocná lekárska sila na 1. české interné oddelenie Všeobecnej nemocnice v Prahe.
Po vzniku Československej republiky pokračovala na 1. internej klinike Všeobecnej nemocnice v Prahe, ale v roku 1919 odišla pracovať na Kliniku vnútorných chorôb Československej štátnej nemocnice v Bratislave a pôsobila vo funkcii prvej asistentky profesora Kristiána Hynka.
Špecializovala sa na oblasť infekčných chorôb s dôrazom na tuberkulózu. Ostať natrvalo v Bratislave sa rozhodla nielen pre pracovné príležitosti, ale aj preto, lebo v roku 1930 sa vydala za docenta, neskôr profesora filozofie Svätopluka Štúra.
V rokoch 1922 - 1924 bola na študijnom pobyte v Calmettovom dispenzári, neskôr v Pasteurovom ústave v Paríži, kde absolvovala štvormesačný kurz mikrobiologickej techniky a pracovala aj v laboratóriách Dr. Legrouxa. Po návrate na Slovensko zriadila v Bratislave laboratórium klinickej mikrobiológie. Pri ďalšej študijnej ceste navštívila Kochov bakteriologický ústav v Berlíne a špecializované nemocnice v Londýne, Amsterdame a protituberkulózne zariadenia v Dánsku, Nórsku a vo Švédsku.
V roku 1928 sa stala prvou ženou – docentkou na lekárskej fakulte v Československu. Neskôr dosiahla ďalšie prvenstvo, keď sa v roku 1934 stala aj prvou ženou v Československu, ktorá získala titul profesorky medicíny.
V roku 1940 Boženu Štúrovú-Kuklovú Ministerstvo školstva a národnej osvety v Bratislave z dôvodu príslušnosti k českej národnosti prepustili zo zamestnania, ale ostala na Slovensku a vykonávala súkromnú prax v protituberkulóznej poradni. Na Lekársku fakultu vtedajšej Slovenskej univerzity v Bratislave sa vrátila v roku 1946.
Počas svojej kariéry sa významne podieľala na budovaní slovenského zdravotníctva, výchove lekárov-špecialistov a zohrala dôležitú úlohu aj v boji proti tuberkulóze na Slovensku. Publikovala viac ako 60 vedeckých štúdií v domácich i zahraničných odborných časopisoch a tiež vysokoškolské učebné texty.
Bola hlavnou ftiziologičkou pre Slovensko, členkou komisie pre výskum TBC v Československu, organizovala osvetovú prácu proti tejto zhubnej a vtedy ešte rozšírenej chorobe. V roku 1961 odišla do dôchodku.
Profesorka Božena Kuklová-Štúrová zomrela 14. apríla 1977 v Bratislave. V roku 1992 jej udelili Rad T. G. Masaryka III. triedy in memoriam.
0
www.ZIVOTPO.sk
